close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Story - (Ne)obyčajná láska

8. července 2008 v 16:05 | posted by M@rcy |  Other
Chcem Vám napísať príbeh mojej lásky, ktorý som prežila a bolo to najkrajšie obdobie v mojom živote. Po maturitách sme sa s kamarátkou rozhodli, že pôjdeme na brigádu do Čiech. Mali sme dosť "nešťastných lások" a ešte počas cesty sme si v autobuse povedali, že "kašleme" na chlapcov a budeme si leto naplno užívať my dve... Lenže osud to zariadil inak. Asi po dvoch týždňoch v práci mi padol do oka chlapec, ktorý tam pracoval ako skladník.

gO ↓↓↓



S kamarátkou sme si všimli aj jeho pohľady smerujúce ku mne. Zakaždým sme si vymenili pohľad, úsmevy. V jeden piatok sme mali nočnú zmenu a v sobotu sme si plánovali, že po práci pôjdeme do mesta na nákupy a až potom dospíme nočnú. Zašli sme do jedného obchodu a zbadala som ho. Bol s kamarátmi na nákupy a vyberal si košeľu. Pomedzi regály sa naše pohľady hľadali. No museli sme utekať na autobus, lebo nám čoskoro odchádzal na ubytovňu. Chlapci nás zastihli ešte na zastávke a s úsmevom nás prešli.

Potom sa ON vrátil a poprosil nás, či by sme mu nemohli kúpiť gél na vlasy, lebo že on už nestíha (drogéria bola hneď pred ním a bola otvorená). Tak som sa ponúkla, že ja mu ho kúpim a zanesiem do izby - bývali sme na rovnakej ubytovni, na rovnakej chodbe len pár krokov od seba. Tak sa mi poďakoval a odišiel. Do izby k nám poslal nášho spoločného kamaráta a ten ma dotiahol, aby som mu ho osobne odovzdala...

A ja som šla, pekne sa mi poďakoval, ale peniaze som nezobrala, že niekedy ma pozve na kávu. Neskôr večer sme sa stretli v bare. Kamarátka ma zavolala k ním, lebo mala pri sebe voľné miesto. Hneď vedľa mňa sedel ON a už sme obaja vedeli, ako ten večer dopadne. Oči sme mali len pre seba, nič iné nás nezaujímalo...

Dlho sa mi pozeral do očí, rozprávali sme sa, smiali a zabávali. Po ceste do späť ma chytil za ruku a ja som sa neodtiahla. Prišiel pohľad až do duše a pobozkal ma. Pod nočnou oblohou posiatou hviezdami. Takto krásne plynul deň za dňom. Boli sme spolu každý deň, objal ma a utešil, keď som to potrebovala, chápal ma a mal ma rád takú, aká som. Každým dňom som ho milovala viac a viac - aj on mňa.

Vedela som, že práve jeho som hľadala tých 20 rokov. Ale deň nášho odchodu sa blížil rýchlejšie, ako som si vedela predstaviť. Nevedela som, čo robiť - ostať, alebo odísť?! Odchádzali sme 26.augusta o 16.00. Na parkovisku bol so mnou a šepkal mi "ostaň". Nemohla som - doma ma čakala moja rodina, ktorú som nemohla sklamať a môj nástup na vysokú školu.

Na Slovensko som sa vrátila plná prázdna a s túžbou vidieť ho a mať ho znova pri sebe, ale vedela som, že to nebude možné. A teraz sa chcem do Čiech vrátiť po dvoch rokoch a stále s pocitom, že sa s ním potrebujem stretnúť. Pre mňa je táto kapitola života stále otvorená a neviem darovať srdce niekomu inému.

Svoje veci som si všetky zbalila, ale moje srdce ostalo tam. Po dvoch rokoch som nestretla chlapca, ktorý by mi dal to, čo on. Dva roky som si k sebe nikoho nepripustila a nechodila som s nikým, lebo som akosi "nemohla". A stále som sama.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama